Vláda dnes vyhlásila mimoriadnu situáciu pre výskyt medveďa hnedého. Občianska iniciatíva My sme les a organizácie WWF Slovensko, Aevis a VIA IURIS považujú tento krok za nesystémový, ktorý situáciu nevyrieši, ale môže ju zhoršiť. Upozorňujú, že toto neodborné rozhodnutie môže viesť k plytvaniu verejnými financiami a zbytočnému obmedzovaniu práv a slobôd občanov. Doterajšie vyhlásené mimoriadne situácie podľa nich pritom efekt nepriniesli. Riešiť by sa mal predovšetkým základný problém - vnadiská.
Rastislav Mičaník z organizácie Aevis tvrdí, že vyhlásenie mimoriadnej situácie nariadením Vlády SR je ďalším neefektívnym opatrením, ktoré problém s medveďmi nevyrieši. Naopak spôsobí na celom Slovensku iba chaos, zbytočné problémy a eskaláciu strachu vo verejnosti.
„Obávame sa, že mimoriadna situácia môže byť zneužitá na politické ciele ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý na základe nej udelí, podľa nás, nezákonnú výnimku na odstrel stoviek medveďov. Slovensko tak môže v budúcnosti čeliť ďalším postihom zo strany Európskej únie, a to v dôsledku ohrozenia populácie medveďa hnedého, ktorý je chráneným živočíchom európskeho významu,” konštatuje Mičaník.
Mimoriadne situácie pre výskyt medveďov pritom platia už viac ako rok vo viacerých okresoch severného a východného Slovenska, a to napriek faktu, že na ich trvanie neexistuje zákonný dôvod. Jedným z príkladov je okres Kežmarok, v ktorom okresný úrad ku dňu 24. 3. 2025 evidoval len jedno hlásenie o výskyte medveďa. Napriek tomu mimoriadnu situáciu neodvolal. Posledné zasadnutie krízového štábu sa pritom konalo v marci 2024, teda viac ako pred rokom.
Podľa vyjadrenia odborníka na medvede Mariána Hletka z iniciatívy My sme les je neakceptovateľné, aby sa mimoriadna situácia udržiavala umelo na základe nešpecifikovanej hrozby. „Opodstatnenosť trvania mimoriadnej situácie sa neprehodnocuje a neposudzujú sa reálne dôvody, ktoré by boli podložené skutkovými okolnosťami. Zbytočne sú zaťažované zložky krízového riadenia a úrady dokonca môžu kedykoľvek obmedziť aj pohyb verejnosti v lesoch,“ zdôrazňuje Hletko.
“Vyhlásenie mimoriadnej situácie je možné len vo výnimočnom prípade, ak existuje reálne ohrozenie života, zdravia alebo majetku obyvateľov. Zo zákona pritom vyplýva aj povinnosť, že počas vyhlásenej mimoriadnej situácie sa musia robiť opatrenia na odstránenie príčin nežiaduceho stavu, čo v prípade mimoriadnej situácie pre výskyt medveďa hnedého znamená napríklad aj odstraňovanie vnadísk.” povedala Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS. Dodala tiež, že zároveň platí, že mimoriadna situácia by mala byť bezodkladne odvolaná po vykonaní takýchto opatrení. Inými slovami - nie je možné zneužívať tento inštitút na to, aby sa napríklad uľahčovalo vydávanie výnimiek na odstrel medveďov. “Samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie zároveň neznamená, že môžeme ignorovať povinnosti vyplývajúce zo smernice o biotopoch alebo z nášho zákona o ochrane prírody a krajiny”, zdôraznila Kováčechová.
Podľa odborníkov ani masívny odstrel medveďov nedokáže zabezpečiť nulové riziko náhodných tragických stretov človeka s medveďom. Príkladom je Poľsko, kde začiatkom 20. storočia žilo iba 6 až 15 medveďov, vrátane mláďat. Napriek tomu sa tu v roku 1927, v blízkosti hranice so Slovenskom, udiali hneď dva smrteľné útoky medveďa na ľudí.
Kľúčové je preto vzdelávanie verejnosti, a najmä realizácia účinných preventívnych opatrení, ktoré štát zanedbáva a nerieši. Základným zdrojom problémov sú vnadiská, ktoré lákajú medvede do blízkosti ľudských sídel a turistických trás. Je absolútne nevyhnutné začať s ich odstraňovaním. Úlohu štátu tu suplujú ochranárske organizácie ako je aj My sme les, ktoré zapájajú občanov do ich nahlasovania.
